Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

Slovenská Kajňa v 14.-17.storočie

Obec > História obce

Staršie pramene, najmä Vlastivedný slovník obcí na Slovensku uvádza, že prvá zmienka o obci je z roku 1334. Novšie pramene posúvajú prvú zmienku o 11 rokov skôr do roku 1323, ako to uvádza Doc. PhDr. Ferdinand Uličný DrSc. V knihe Dejiny Vranova, v kapitole Vývin historického osídlenia Vranova a okolia, pretože šľachtici z Rozhanoviec v roku 1323 darovali svojim servientom, zemanom z Geče, majetok Kajne. V súvislosti s darovaním vznikla o nej prvá správa, z ktorej vyplýva, že tunajšie sídlisko jestvovalo už pred rokom 1323.


V písomnostiach zo 14. a 15. storočia sa vyskytuje pod názvom Kanyo. Bol to maďaňzovaný tvar slovenského názvu Kajňa. Od polovice 16. storočia sa vyskytuje pod názvom Tóthkanya. Slovenský názov Kajňa sa do písomnosti dostal až v 17. storočí. Rozšírenie názvu o Tóth - Slovenská si vyžadovala praktická potreba názvoslovne odlíšiť túto dedinu od Kvakoviec. Dedina Kvakovce vznikla na pôvodne kajňanskom majetku v druhej štvrtine 14. storočia podľa zákupného práva. Slovenská Kajňa bola majetkom zemanov z Geče a Komáran do polovice 16. storočia. Od 16.storočia patrila šľachticom Bathoryovcom a opäť sa stala majetkom panstva Čičva. Bathoryovci ju čoskoro darovali špitálu vo Vranove, ktorému patrila už v roku 1585, a jeho majetkom zostala aj v 17. storočí.

Zemepáni Vranova pravdepodobne v 16. storočí, prípadne začiatkom 17. storočia, zriadili vo Vranove špitál, ktorý poskytoval stravu a ubytovanie žobrákom, chorým a osamelým obyvateľom Vranova, respektíve vranovského panstva.

Manželka sedmohradskćho kniežaťa Gabriela Betlena v roku 1621 žiadala funkcionárov Zemplínskej stolice, aby stolica poskytla peňažnú podporu na obživu bedárov vo vranovskom špitáli. Keď vodca protihabsburského povstania Gabriel Betlen získal k Sedmohradskému kniežatstvu aj východoslovenské stolice, rozhodol sa pre charitatívny čin. V roku 1629 daroval žobrákom vranovského špitála desiatok z úrody obilia, ľanu, konopĺ, prípadne vína, ale aj jahniat od sedliakov v Slovenskej Kajni. Dedina nebola jeho feudálnym majetkom. Tamojší desiatok patril farárovi, takže Betlen obdaroval špitál cudzím majetkom. Drugetovci sa priečili rozhodnutiu kniežaťa, preto desiatok zo Slovenskej Kajne často menil užívateľa v politicky a vojensky nepokojných časoch protihabsburských povstaní.

Situácia sa ustálila, až keď Terézia Keglovičová, vdova po Drugetovi V roku 1689 špitál aj s desiatkom zo Slovenskej Kajne zverila pod správu a dozor pátra vranovských paulínov.

V polovici 15. storočia V usadlosti hospodárilo 10 sedliackych domácností. Začiatkom druhej polovice 16. storočia mala dedina okrem sedliakov aj želiarov a rodinu slobodníka. V roku 1600 bolo v sídlisku 20 obytných poddanských domov, takže Slovenská Kajňa bola stredne veľkou dedinou s poddanským obyvateľstvom. V roku 1663 zúrila v obci a na okolí choroba spomínaná maďarským názvom „Pestis“ - mor.


Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky