Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

Slovenská Kajňa v 18.-19.storočie

Obec > História obce

Oblasť stredného Zemplína za Rákociho povstania postihlo veľké pustošenie, materiálne straty ako aj moľová epidémia. Mier, ktorý po povstaní nastal, podnietil ľud stredného Zemplína k obnove zničených hodnôt, rozvoju výrobných sí, k postupnému rozširovaniu ploch obrábanej pody, stavaniu novych obydlí obsadzovaniu a osídľovaniu opustených dedín. Región bol v minulosti úrodným krajom a veľmi dobre sa tu darilo i obom náročnejším obílninám pšenici a jačmeňu. Siali sa skoro V každej dedine. Vo veľkej väčšine dedín prevládol dvojpoľný systém, len v Čemernom, Kamennej Porube, Zámutove, v Ruskom Kazimíri (terajší Vyšný Kazimír) a Tovamianskej Polianke bol chotár rozdelený na tri časti. Teda v Slovenskej Kajni v tomto období bol zavedený dvojpoľný systém.

Pomerne slabo bol rozvinutý princíp obecnej samosprávy, ktorá
pozostávala z richtára a troch až štyroch prísažných. Iba málo dedín malo obecný majetok a žiadna nemala svoju obecnú pečať.

V 18. storočí vlastnili obce Bydeskutyovci. V tomto
období neexistovalo žiadne feudálne panstvo v pravom zmysle slova a poddaní patlili len malým a stredným feudálom. Roku 1715 mala obec Slovenská Kajňa 17 opustených a 12 obývaných domácností, roku 1787 44 domov a 328 obyvateľov. Roku 1778 bolo v obci zemetrasenie.

Vypuknutie sedliackeho povstania v roku 1831 malo viacero
príčin a predpokladov. Medzi základné patril sociálny a ekonomický útlak roľníkov zo strany zemepánov. Bezprostrednou príčinou povstania bolo uzavretie uhorsko - poľských hraníc proti šíreniu epidémie cholery. Predovšetkým sa zakázal pohyb obyvateľstva. Toto opatrenie v čase začínajúcich letných prác znemožnilo tisícom chudobných roľníkov a bezzemkov odísť na žatevné práce a zabezpečiť si tak celoročnú obživu. Obec povstanie zastihlo len okrajovo a to v poslednej fáze. Akcie, ktoré sa uskutočnili 7. augusta v okolí obce, Skrabského, Vranovského Dlhého, Michalka prebehli už v čase, keď do Vranova, Soli a Zámutova začali prichádzať prvé vojenské jednotky, aby povstanie potlačili.


V roku 1828 bolo V obcí 55 domov a 410 obyvateľov. V rokoch 1880 - 1890 sa niekto obyvatelia obce vysťahovali do cudziny. V spomínaných rokoch klesol počet obyvateľov z 333 na 295. Po prvých skúsenostiach sa začalo masové vysťahovalectvo, ktorého hrozivé rozmery zasiahli Zemplín a Vranovský okres. V ďalšom období vysťahovalectvo narastalo tak, ako rástli peňažné zásielky a skúsenosti vysťahovalcov.

Vranovský okres patril medzi tie, ktoré boli vysťahovalectvom postihnuté najviac. Dobové správy zhodne konštatujú, že úspory pomohli vysťahovalcom vyplatiť dlžoby, dane, prikúpiť pozemky, stavať domy, lepšie sa stravovať a obliekať. V roku 1895 najväčším statkárom obce bol L. Former. Vlastnil spolu 620 katastrálnych jutár pôdy z toho pripadlo:

  • 214 k.j. na ornú pôdu

  • 347 k.j. na lesy

  • 11 k.j. na záhrady

  • 9 k.j. na pastviny

  • 6 k.j. na lúky

  • 33 k.j. na ostatnú pôdu

Na tejto pôde choval:

  • 33 kusov hovädzieho dobytka

  • 10 kusov koní

  • 51 kusov ošípaných

  • 298 kusov oviec


Veľký problém v Slovenskej Kajni a v okolitých
obciach robili rieky Ondava a Topľa. Táto oblasť trpela v minulosti častými záplavami. Od polovice 19. storočia sa začalo úsilie o uskutočnenie regulačných prác, ktorými sa mali spútať brehy riek a odvodniť vlhké pôdy. Pri Potiskom regulačnom družstve vznikol spolok Ondava - Topľa, ktorý začal svoju činnosť pod vedením župného inžiniera J. Tundaniča. Spolok prešiel viacerými zmenami a V roku 1882 prijal názov Hornobodrožské regulačné družstvo. Vypracovali sa viaceré plány na úpravu Ondavy a Tople vybudovaním hrádzí, kanálov a prepichov.


Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky