Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

Slovenská Kajňa po roku 1989

Obec > História obce

November 1989 priniesol aj do našej obce určité politické a ekonomické zmeny. Na začiatku roku 1990 zanikla činnosť dedinskej organizácie KSS. V dňoch 23. a 24. novembra 1990 sa uskutočnili prvé slobodné komunálne voľby starostu obce a poslancov obecného zastupiteľstva.
Na základe hlasovania občanov vo voľbách sa starostom stal  Ing. Jozef Hríčan a do obecného zastupiteľstva boli zvolení títo občania: Tutko Jozef, zástupca starostu, Jozef Durkaj, Jaroslav Durkaj, Milan Ihnat, Ing. Ján Kravec, Ján Melník, Jozef Olah, Jaroslav Oslovič, Pavol Oslovič, Mária Šašalová, Jozef Šofranko, Juraj Vargovič.

Dňom volieb nadobudol platnosť zákon SNR č. 369/1990 Zb. O obecnom zriadení. Tento zákon definuje obec ako samostatný samosprávny územný celok Slovenskej republiky, združuje občanov, ktorí majú na jej území trvalý pobyt. Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a so svojimi finančnými zdrojmi.
Prevod hnuteľného a nehnuteľného majetku z vlastníctva štátu do vlastníctva obce upravil zákon SNR č. 138/1991 Zb. O majetku obce. Tým sa majetkom obce stali: budova obecného úradu, budova materskej školy, budova šesťbytovej jednotky, športové ihriska, verejné priestranstvá a iné nehnuteľnosti na území obce, ktoré boli vo vlastníctve štátu.
Aj v riadení školy nastali personálne zmeny. Funkcie riaditeľov a ich pedagogických zástupcov sa stali volenými funkciami a volil ich učiteľský kolektív a neskôr zástupcovia školskej rady. Do funkcie riaditeľky základnej školy bola zvolená Mgr. Anna Durkajová a do funkcie pedagogického zástupcu Mgr. Oľga Koudelková.
V roku 1992 obnovila svoju činnosť v našej obci Spoločnosť urbaristov Slovenská Kajňa. Toto združenie súkromných vlastníkov začalo pracovať na lesných pozemkoch a pasienkoch, ktoré im boli zoštátnené po roku 1948. Spoločnosť od jej vzniku vedie predseda Jozef Gavura, obhospodaruje po vysporiadaní majetkoprávnych vzťahov jednotlivých členov 83 ha lesov a 26 ha pasienkov.
V roku 1993 odišla do dôchodku dlhoročná pracovníčka MNV a matrikárka Helena Martonová, ktorá odpracovala v národných výboroch 36 rokov.

22. októbra sa uskutočnilo prvé referendum (plebiscit) v dejinách samostatnej Slovenskej republiky. Občania SR V ňom mali rozhodnúť, či parlament má prijať nový zákon O preukazovaní pôvodu peňazí použitých pri privatizácii.
Iniciátorom tohto referenda bolo Združenie robotníkov Slovenska. Referendum bolo vyhlásené za neplatné z dôvodu, že sa ho zúčastnilo menej ako 50 % oprávnených zapísaných občanov pre referendum. Na celom území SR z oprávnených občanov zapísaných do zoznamu pre referendum k urnám pristúpilo len 19,96 % občanov. V našej obci v zoznamoch pre referendum bolo zapísaných 569 občanov, na hlasovaní sa zúčastnilo 141 občanov. Platných hlasovacích lístkov bolo odo- vzdaných 137, štyri lístky boli odovzdané neplatné. Na otázku „áno“ - preukazovať pôvod peňazí pri privatizácii odpovedalo 133 občanov, „nie“ štyria občania.

18. a 19. novembra 1994 sa konali voľby do obecného
zastupiteľstva. Do zoznamu voličov bolo zapísaných 567 voličov, z nich na voľbách sa zúčastnilo 431 voličov. Na funkciu starostu obce kandidovali dvaja kandidáti. Ing. Jozef Hričan, ako nezávislý kandidát získal 354 hlasov a kandidát KDH Jozef Lipovec získal 54 hlasov. Za poslancov obecného zastupiteľstva boli zvolení: Jozef Durkaj - zástupca starostu, Ing. Ján Kravec, Mgr. Michal Dzurčanin, Milan Ihnát, Magdaléna Vološčáková, Jaroslav Durkaj, Ján Oslovič, Mgr. Anna Durkajová, Jozef Olah, Anna Popová, Marián Hanušin, Ján Petrus. Nové spoločensko-politické pomery na Slovensku zasiahli aj do rodinného života občanov. Aj z našej obce niektorí obyvatelia odišli za pracovnými príležitosťami do zahraničia. Medzi nezamestnanými sa ocitli

Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky